miroslavcsonga

Ak vo Vás nadpis evokuje spomienky na minulé storočie, môže ísť o podobu čisto ( nie ) náhodnú. Ak v pamätníkoch vyvoláva „déja vu“, potom by aj súčasníci mali spozornieť.

Písal sa rok XXXX, národ prežíval hlbokú hospodársku krízu, bezútešná situácia ho frustrovala a hľadal východiská. Nadej svitla po slovách doposiaľ neznámeho človeka, ktorí verejne hlásal, že len on je schopný všetkých zjednotiť a vyviesť celý národ z krízy.  Aj sa stalo, jeho slová národ povzbudili v boji proti „nepriateľovi“ a začali sa písať dejiny ľudstva.

Píše sa rok YYYY, vo svete vyčíňa pandemická „ hnusoba“, jej dôsledkom je množstvo infikovaných, mŕtvych, pribúda množina ľudí ocitajúcich sa na pokraji chudoby, strácajúcich zmysel svojho život a ťažko budovanú existenciu a upadajú do hlbokej frustrácie.

Kdesi v srdci Európy sa začínajú písať nové dejiny jedného malého národa. Akože inak, opäť slovami jedného človeka.

Výrok „ preberám vedenie boja voči Covid-19 do vlastných rúk“  bol prvým signálom. Prvým výsledkom bolo rozdelenie národa na dve skupiny, „tí, na ktorých mi záleží“ a „ tí, ktorí sú mi ukradnutí“.

Začal sa – jeho boj.

Len ON sa cítil predurčený vyviesť národ z tejto krízy.

Svojmu neochvejnému vedomiu podriadil všetky svoje kroky. Systematicky začal zasahovať a meniť rozhodnutia odborníkov, mocensky presadzovať svoj názor ako jediný správny a nevyhnutný v  postupe  boja s hnusobou, vo svojich rukách skoncentroval neobmedzenú moc a začal systematický mediálny boj voči opozícii a „ ideologickým nepriateľom“.

Konečné riešenie.

V historickom kráľovskom meste krajiny sa obklopil skupinkou svojich bezduchých verných, ktorí boli ochotní velebiť jeho osobu a bezvýhradne plniť jeho predstavy. Tak ako všetci jemu podobní predchodcovia začal budovať kult svojej osobnosti, aj za cenu potlačenia akýchkoľvek morálnych hodnôt a demokratických princípov sa pripravoval na svoj „ prísne utajený plán“.

Prvý októbrový deň sa jeho plán začal definitívne realizovať. Presadením zákonnej možnosti obmedzovania občianskych práv sa otvorila cesta. Po pár dňoch vystúpil pred verejnosťou s „ priznaním“, svojho plánu, ktorého hlavným cieľom je identifikovať zodpovednú časť národa a nezodpovednú časť národa. Aj keď ešte nie je jasné akým spôsobom svoj plán zrealizuje, nezabudol spôsobom jemu príznačným vyhlásiť

„ ak mi to neprejde, podám demisiu“

ako jednoduchý donucovací odkaz všetkým oponentom, ktorí by sa pokúsili jeho plán negovať v štádiu, keď už „štát“ respektíve jeho „osobné velenie“ všetko pripravilo.

Prst na spúšti

Časomiera odpočítava čas, kedy ON stlačí to pomyselné „červené tlačidlo“ a celá mašinéria sa rozbehne a nastane deň, kedy budeme na uliciach stretávať ľudí označením na odevoch :

• bielych – ti čo sú zdraví a zodpovední
• čiernych – tí čo sú nakazený a nezodpovedný

Ak vo Vás takýto scenár evokuje akékoľvek spomienky na minulosť, pravdepodobne je to podoba čisto ( nie ) náhodná, ak nič neevokuje stačí sa zamyslieť.

Národ, ktorý zabúda alebo nepozná svoju minulosť, nemôže očakávať šťastnú budúcnosť.