Kľud, mier a pokora

31. októbra 2020, mirocs, spoločnosť

Tieto tri slová zo známeho československého duetu  Terezy Kerndlovej a Richarda Müllera  mali byť  príznačne pre celoplošné testovanie obyvateľstva.

Kľud – pokoj a veľká dávka rozvahy mali sprevádzať prípravu a prezentáciu tohto nevídaného projektu na Slovensku.

Nestalo sa. Otcovia projektu svojim správaním dokazovali, že ani oni sami nie sú presvedčení o úspechu a teda bolo priam nemožné z ich strany presvedčiť miliónovú časť populácie a získať si ju na svoju stranu. Na otázky neexistovali odpovede, ak aj existovali boli nepresvedčivé s veľkým percentom nepresností / odhadov, manipulácie s číslami …/. Každým ubehnutým dňom sa situácia zhoršovala a vymykala s celospoločensky potrebným  racionálnym dialógom.  Poslednou kvapkou bol aj keď pozitívny ale dosť neskoro realizovaný krok – zachrániť situáciu s odmenami pre zdravotníkov.

Mier – stav absencie konfliktov mal zabezpečiť optimálne podmienky pre tento projekt.

Nestalo sa. Rozhoreli sa mále lokálne osobné ale aj neprofesionálne ataky, ktorých intenzitu znásobili neopodstatnene výzvy a zásadné vyjadrenia deliace celú miliónovú populáciu na dobrých a zodpovedných – zlých a nezodpovedných s dôrazom, že existujú aj budúci zodpovedný za smrť nevinných ľudí.

Poslednou kvapkou sa stali hysterické a zdravému rozumu priečiace sa útoky na prezidentku.  Treba spomenúť nedžentlmenský a netaktný útok na postavenie prezidentky v súvislosti s jej ústavnými právomocami ako aj vyjadrenie posledného križiaka „ propagandy“ o úteku najvyššieho veliteľa z bojiska.

Pokora – jedna zo siedmich cností ako uvedomenia si vlastnej nedokonalosti

Tú by mal mať každý vrodenú. Absencia akejkoľvek pokory totiž produkuje najväčších svetových politických netvorov. Exemplárny príklad je Adolf Hitler, ktorý svojim konaním v mene božej prozreteľnosti doviedol svet na pokraj ľudskej katastrofy.  Jeho najväčšie myšlienkové dielo Mein Kampf v preklade „ Môj boj“ je toho dôkazom.

Adolf aj jemu podobný politici, opojení svojou jedinečnosťou a božskosťou si však neuvedomujú, že svet sa riadi inými heslami a životnými múdrosťami.

Božie mlyny melú pomaly ale isto. Čo sa má stať sa stane.

Deň zúčtovania príde a ako sa už vyjadril jeden nemenovaný  koaličný politik „ nezostane kameň na kameni“